proste spacer english english
MENU
spacer
:: Aktuality
:: Program 44. Biela Stopa
:: Preteky 44. Biela Stopa
:: Euroloppet klub
:: Stopathlon
:: Prihláška
:: Štartovná listina
:: Výsledky
:: Fotogaléria
:: Trate Biela Stopa
:: História
:: Pohľady
:: FAQ
:: Partneri
:: Kontakt
Survey-Anketa
 
Racer 3+1
 
Biela Stopa Kremnica FB profil
 
Biela Stopa Kremnica FB skupina
 
Euroloppet.sk na facebook.com

Ďalšie podujatia
Bike
 
run and walk
 
TJ Biela Stopa Kremnica
 
Bezkar.sk
POHĽADY
Beh na lyžiach, alebo bežkovanie ?

V posledných niekoľkých rokoch sa výrazy ako bežkovanie, bežkár, a či dokonca bežkové lyžovanie stali úplne bežnými a takmer jedinými výrazmi na označenie lyžiarskej disciplíny, ktorou je beh na lyžiach. Tlač a samozrejme web stránky na internete, ktoré píšu o tejto jednej z najstarších,
teda klasických lyžiarskych disciplín, ani iné označenie, až na malé výnimky už takmer nepoužívajú.
Je to správne? Majú sa výrazy ako bežec na lyžiach, bežecké lyžovanie , ktoré jediné sa odjakživa používali na označenie tejto disciplíny úplne prestať používať len preto, že ktosi začal používať tieto výrazy, ktoré znejú v ušiach starého /iba starého?/ lyžiara akosi neprirodzene.
Niekto by mohol namietať, že keď sa používajú výrazy ako zjazdár, či skokan na lyžiach, prečo by nemohol byť výraz bežkár a bežkové lyžovanie?

Celkom určite budete so mnou všetci súhlasiť, že nebežkáme, nebežkujeme, ale beháme na lyžiach.
Niekto môže tvrdiť, že je to jedno, lebo všetci rozumejú o čo ide. Iní zase, že je to len vecou vkusu a názoru. No a tí s najtvrdším názorom možno budú hovoriť o ješitnosti toho, kto to tvrdí.
Veď všade sa to tak píše a hotovo ! Ide nielen o čistotu jazyka, ale aj o to, aby sme nepôsobili pod takýmito označeniami akosi komicky.

A čo na to Slovenský jazykovedný ústav? Využil som možnosť ktorú má každý a položil som nasledovnú otázku v jazykovej poradni slov. jazykovedného ústavu: , Sú výrazy ako bežkár, bežkova-nie a bežkové lyžovanie adekvátne výrazom ako sú bežec na lyžiach, bežecké lyžovanie? Nemali by sa používať len výrazy bežecké lyžovanie, beh na lyžiach?

A tu je odpoveď:
SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED
JAZYKOVEDNÝ ÚSTAV ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
813 64 BRATISLAVA, PANSKÁ 26

Vážený páni V. Michalech odpovedáme na Váš e-mail z 28. 8. 2013.
Osobu, ktorá sa venuje športovej disciplíne beh na lyžiach, nazývame bežec na lyžiach aj bežkár (od bežecké lyže →skrátene bežky → bežkár). Trate určené na behanie na lyžiach sa nazývajú bežecké trate aj bežkárske trate. Obe spojenia sú správne utvorené a zodpovedajú spisovnej slovenčine a obe sa používajú v jazykovej praxi. Výrazy bežkárske lyžovanie a bežkové lyžovanie sa používajú podstatne zriedkavejšie než spojenie bežecké lyžovanie, ale vzhľadom na existenciu a klasifikáciu slov bežkár a bežky nemožno ani tieto spojenia odmietať. Za oficiálny športový termín sa však považuje názov disciplíny beh na lyžiach.
Hoci v Krátkom slovníku slovenského jazyka (pozri http://slovnik. juls. savba. sk) sa podstatné mená bežec i bežkára prídavné mená bežecký aj bežkársky hodnotia ako štylisticky neutrálne, v oficiálnom jazykovom prejave sa uprednostňuje prídavné meno bežecký, napr. bežecké lyžovanie, bežecké disciplíny na olympiáde, bežecké trate a pod.
Sloveso bežkovať sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotí ako hovorové, čo znamená, že ide o spisovný výraz, ktorý sa však používa v neoficiálnom, hovorovom jazykovom prejave. Jeho štylisticky neutrálny (bezpríznakový) pendant je slovné spojenie behať (resp. behávať) na lyžiach. Podobne je štylisticky príznakové aj slovesné podstatné meno bežkovanie.

S pozdravom
PhDr. Katarína Kálmánová
za jazykovú poradňu JÚĽŠ SA


Všetko dovolené?

Internet, sociálne siete – najmä Facebook, Twitter, blogy, súkromné web stránky, satelitná televízia mobilné telefóny, hlasová komunikácia /Skype/ s kýmkoľvek, hoci aj na inom kontinente. To všetko je dnes k dispozícii komukoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek takmer bez obmedzenia. Toto sme dostali v dnešnej dobe k používaniu, všetko a všetci sme na našej celej planéte navzájom pospájaný technologickými prostriedkami tak ako nikdy predtým v histórii ľudstva. Občania, cityzens našej planéty pospájaný komunikačnými sieťami /net/sú už netizens, namiesto zlata - goldmining, dolujeme dáta - datamining. Svet je jednoducho globálna dedina. World wide web, táto pavučina nás všetkých úplne obmotala. Opantala tak dokonale, že mnohým sa používanie týchto prostriedkov tak zapáčilo, stali sa tak všednými a samozrejmými že si nevedia bez nich predstaviť ani jeden deň, ba mnohí tieto prostriedky vedia vedome či nevedome aj zneužiť.

Je naozaj dovolené všetko? Naozaj? Mnohí si to myslia a tak rozdávajú údery a zaručené pravdy a univerzálne návody na všetko. Na všetky strany a všetkým. Hrajú sa na neomylných a táto hra ich baví, lebo sa cítia byť dôležitý ako nikdy predtým neboli. Ale vráťme sa na chvíľu trebárs o tridsať, či štyridsať rokov späť. Do doby keď toto všetko nebolo k dispozícii, keď ľudia viac komunikovali v osobnom styku, častejšie sa spolu schádzali a keď nebolo toľko anonymnej komunikácie pod vymyslenými menami, keď sa takmer každý nevyjadroval takmer ku všetkému a voči všetkým hoci aj najvyšším autoritám bez akéhokoľvek rešpektu a úcty.

Prenesme tieto atribúty napríklad sem do športu, konkrétne do lyžovania a pozrime sa, čo nám toto prinieslo v dobrom a aj v negatívnom zmysle. Miera náročnosti sa znížila a nedostatok osobností, prirodzených autorít a špičkových športovcov je akútny aj v bežeckom lyžovaní. Áno, prirodzená autorita trénerov, lebo boli skutočnými odborníkmi, funkcionárov, ľudí ktorí stáli na čele športových organizácií, doba keď slovo reprezentant malo v spoločnosti väčšiu úctu. Vzájomný rešpekt, úcta k výkonom, k osobnostiam s bohatou športovou minulosťou, či dlhoročnou funkcionárskou prácou v športe. Ináč to nebolo na Slovensku všeobecne ani v lyžovaní, kde lyžiarske športoviská – bežecké lyžiarske trate, štadióny a skokanské mostíky vybudovali členovia oddielov nadšenci a sympatizanti. Obetavosť, iniciatíva a zanietenosť k lyžovaniu bez vystatovania sa pred televíznou kamerou, bez nekonečných, často neplodných a aj žiaľ nepriateľských diskusií na internete podložených fotografiami o ich hrdinskej činnosti, bez ktorej by sme sa neobišli. Stavajú sa do pozície neomylných, jediných ktorí to vedia a bez ktorých to nemôže dobre fungovať. Kto sú títo novodobý športový hrdinovia, neomylní znalci, odborníci s receptom na všetko? Nerešpektujú nič a nikoho, lebo oni to vedia predsa najlepšie.

Dávajú skreslené a neúplné informácie formulované tak, ako to potrebujú oni a ako to vyhovuje ich zámerom. Ba poniektorí by si radi prisvojili a označili svojim menom to, čo iní vybudovali . Z tohto pohľadu niet sa potom čo čudovať reakciám na web stránkach ktoré sa potom neprávom obracajú proti autorizovaným organizátorom , ktorý sa riadia platnými zmluvami, dohodami a hlavne slušnosťou a morálnymi zásadami. Vyvolávajú zmätočné a podráždené reakcie ľudí voči tým, ktorí dodržiavajú stanovené pravidlá. Predstavujú určitú vzorku obyvateľov našej krajiny, ktorá je obrazom morálneho stavu ale aj marazmu tejto spoločnosti. Chladná hlava a zdravý rozum sa stali nedostatkovými. Bolo mnoho na snehové podmienky slabých zimných sezón, keď sme celú zimnú tréningovú a pretekovú sezónu na Skalke dokázali s veľkou obetavosťou členov lyžiarskeho oddielu zabezpečiť neustálym navážaním snehu na bežecké trate. Ale bez fanfár, bez nekonečných písačiek, bez osočovania iných so slovami: Vy choďte preč, vy to neviete, bez vás to bude lepšie. To tam nebolo!

Naozaj? Naozaj majú patent na rozum? Naozaj im nejde o niečo úplne iné? Čo si myslíte vy všetci blogeri, prispievatelia, kritici z web-u a Facebooku? Vy, čo odsudzujete, lebo sú vám podsúvané neúplné alebo skreslené a nepravdivé skutočnosti. Slobodne sa vyjadrovať, ústne alebo písomne na akúkoľvek tému, či voči ktorejkoľvek osobe je dar demokracie, ale predovšetkým zodpovednosť. Zodpovednosť za svoj názor, za obsah, ktorú anonym necíti, ba naopak má iba odvahu, lebo to je jediné čím sa môže pochváliť, keď píše pod pseudonymom. Ale častokrát platí aké meno, taký obsah

Dnes, keď sú tu iné politické, ekonomické podmienky, spôsoby financovania a organizovania športu sociálna politika a vzťah štátu k športu a tým daná jeho podpora, resp. podvýživa, všetko sa dostáva do iných vzťahov, súvislostí a postavenia lyžovania na Slovensku. Je potrebné hľadať a použiť iné nástroje a spôsoby činnosti športových lyžiarskych klubov, organizovania veľkých medzinárodných lyžiarskych podujatí nástroje manažmentu a hlavne v našom prípade podpory turistického bežeckého lyžovania s príslušnými službami a servisom.

Možnosti voľne cestovať a zúčastňovať sa lyžiarskych podujatí, či sú to preteky Euroloppetu alebo Worldloppetu prinášajú samozrejme mnohým nové zážitky, skúsenosti a teda aj inšpiráciu ako na to, čo by sa dalo aplikovať aj u nás. Dobre mienené pripomienky a konštruktívne nápady podané vhodnou formou sú vždy vítané i keď samozrejme aj my organizátori máme svoje bohaté skúsenosti a tiež nesedíme len doma a sme súčasťou medzinárodnej organizácie, ktorej štatútom sa riadime. Nakoniec každý má svoje predstavy ako by to malo byť, ako čo zlepšiť, skvalitniť aby to bolo naj.

Často krát ale porovnávame neporovnateľné. Keď tu u nás niekto poukazuje ako je to tam a tam v inej krajine, nie je to vždy prirovnávanie objektívne. Väčšinou vychádza zo subjektívnych skúseností Museli by sme potom ale prirovnávať aj našu ekonomiku s ekonomikou príslušných vyspelých krajín stav vzdelávania a hlavne stav mnohých športových odvetví u nás, bežecké lyžovanie nevynímajúc.

Ideálne by bolo, keby boli spokojní všetci, keby všetci odchádzali zo Skalky vždy spokojní s lyžiarskymi traťami, so službami. A o to sa všetci snažíme v súčinnosti so všetkými subjektmi, ktoré na Skalke a v blízkom okolí pôsobia, prostriedkami ktoré máme v našich ekonomických a niekedy aj nepriaznivých klimatických podmienkach ako je to počas tejto zimnej sezóny k dispozícii.

Viliam Michalech, člen OV BS


Biela Stopa - prierez 40-tich rokov jej organizovania - vznik, vývoj a dnešný stav

Na začiatku niečoho nového je častokrát osobná skúsenosť, silný emotívny zážitok a po ňom pohrávanie sa s myšlienkou ktorá vám nedá spávať, urobiť niečo podobné aj doma, organizovať napríklad maratónsky beh na lyžiach pre všetkých, pre bežných lyžiarov, ale aj ostatných ktorí radi športujú po vzore tých ktorý už také čosi organizujú a je možné od nich mnohé veci odkukať, t. j. ako na to. Tak akosi sa zrodila v hlave ing. Ľudovíta Fuska, slovenského reprezentanta v behu na lyžiach aj táto myšlienka založiť masový maratónsky beh na lyžiach v Kremnici. Boli na to potrebné osobné skúsenosti úspešného lyžiara, schopnosti, zanietenosť, podpora okolia a podpora športových a politických orgánov štátu, bez súhlasu a podpory ktorých by sa takéto podujatie nemohlo ani založiť a ani organizovať. Keďže šport bol súčasťou oficiálnej politiky štátu, bol podporovaný, ale aj častokrát využitý na politické podfarbenie. V roku 1973 sa začali prípravy a organizácia tohoto nového podujatia v Kremnici a Banskej Bystrici, lebo trasa maratónskeho behu bola určená z Krahúl do Banskej Bystrice.

Aby vôbec takéto podujatie mohlo vzniknúť a mať podporu štátnych, t. j. straníckych orgánov, potom sa nemohlo vyhnúť spolitizovaniu. Nové podujatie teda dostalo názov Biela Stopa SNP. Je symbolické, že prvý ročník Bielej Stopy SNP sa konal v roku 1974, kedy bola založená organizácia Euroloppet, kde boli preteky Koenig Ludwig Lauf, Marcialonga a Dolomitenlauf ktoré tvorili tzv. Alpentris, spolu s maratónskymi behmi na lyžiach Vasaloppet a Finlandia Hiihto. 17. februára 1974 zaznel výstrel štartéra na Krahuliach a na 51km dlhú trať vybehlo 421 mužov. So štartovným číslom 1 vybehol na trať aj z. m. s. Rudolf Čillík, ktorý mal vtedy rovnú polovicu svojho dnešného veku. Cieľ prvého ročníka bol v Laskomerskom a víťazom v hlavnej kategórii sa stal Ján Michalko. Nedostatok snehu prinútil organizátorov aby ani cieľ 2. ročníka nebol v Banskej Bystrici, ale rovno pod hlavným hrebeňom Kremnického pohoria, v Kordíkoch.

Prvým riaditeľom Bielej Stopy SNP bol ing. Ľ. Fusko, ktorý bol v tejto funkcii niekoľko rokov. Po ňom prevzali túto funkciu Dalibor Cisár z Banskej Bystrice a od 16. ročníka Rudolf Čillík, ktorý vydržal v tejto funkcii najdlhšie. Dlhoročným predsedom OV BS bol MUDr. Igor Horváth z Kremnice. Ale vráťme sa späť k samotným pretekom. Až tretí ročník Bielej Stopy SNP, trať ktorého bola dlhá 53,7km so štartom na Krahuliach mal cieľ priamo v Banskej Bystrici na sídlisku Fončorda, kde bol cieľ niekoľko ďalších ročníkov.

Okrem toho pre nedostatok snehu bol cieľ aj na chate Lesák nad Tajovom /1983/, a tiež niekoľkokrát na štadióne na Králikoch. Po prvý raz sa štartovalo zo Skalky už na 15. ročníku. Na Krahuliach bola vybudovaná štartovná plocha na ktorej mohlo odštartovať niekoľko tisíc účastníkov po vlnách. V rokoch 1974 až 1989 boli zaznamenané rekordné počty účastníkov. Ich počet od založenia každoročne neustále stúpal až na nasledovné počty 3000 – 7. 583 prihlásených spolu vo všetkých kategóriách. Napr. v roku 1981 – 5348 prihlásených účastníkov celkove
1982 – 5684
1983 - 6695
1984 – 6923
1985 – 7583
1986 – 7227
1987 – 7438
1988 – 7275
1989 – 6545

Asi 500 účastníkov z toho bolo v mládežníckych kategóriach a 800 v žiackych. Tak napr. v roku 1985 keď bol najvyšší počet prihlásených vôbec, 7 583 tak z Krahúl odštartovalo viac ako 5 000 pretekárov. Nebudem rozoberať dôvody, prečo bolo vtedy také veľké štartovné pole. Vyžadovalo by si to dlhší komentár. Šport bol úplne v inej situácii v tej dobe a iný je teraz. Iný je politický režim a hlavne podpora a ponímanie športu ako takého u nás na Slovensku. Iný je aj spôsob života, či možnosti ktoré spoločnosť poskytuje k sebarealizovaniu.

Nadšenie a zanietenie účastníkov t. j. nielen bežných vyznávačov behu na lyžiach, ale aj aktívnych pretekárov pre Bielu Stopu bolo veľké. O organizátoroch ani nehovoriac, lebo bez nadšenia by to s vtedajšou biednou technikou na úpravu tratí ani nebolo možné. Obetavosť nahrádzala techniku. Ďalším medzníkom v histórii Bielej Stopy SNP bol rok 1989, odkedy bolo naše podujatie v kalendári FIS pretekov a 17. ročník v r. 1990 sa konal už ako pretek pod záštitou FIS. V roku 1994 bola Biela Stopa prijatá do Euroloppetu a v nasledujúcom roku 1995 sa už 22. ročník usporiadal po prvý raz ako preteky Euroloppetu.

Žiaľ po roku 1989 začali počty účastníkov prudko klesať a zastavili sa až na počtoch iba 400 – 500 prihlásených. Politické a spoločenské zmeny priniesli úpadok. Biela Stopa sa ocitla v kríze a bojovala o svoju existenciu. Názov podujatia sa zmenil na Biela Stopa. Musel sa urobiť zásadný rez a opatrenia, ktoré by túto situáciu zvrátili. Vedenie prevzali mladší členovia z T. J. Biela Stopa, väčšinou členovia horskej služby v Kremnici, pod vedením jej predsedu a obetavého organizátora pána Ivana Petráša v roku 2004.

32. ročník Bielej Stopy v roku 2005 organizoval už nový org. výbor. Predsedom org. výboru sa stal Viktor Halíř.

Úlohou tohto nového org. výboru bolo Bielu Stopu znovu prebudiť k životu a vrátiť ju zpäť na vyššiu úroveň. Rozhodlo sa, že celé podujatie bude organizovať len org. výbor z Kremnice bez účasti Banskej Bystrice, trate Bielej stopy budú viesť len po teréne na kremnickej strane so štartom a cieľom na Skalke. Cieľom org. výboru sa stalo motto, , všetko pre pretekárov, , t. j. kvalitne upravované trate/počas celej sezóny/, kvalitný servis a zvýšiť počet účastníkov. Rok 2004 bol dôležitý aj v tom, že vzniklo samostatné vedenie –generálny sekretariát Euroloppetu v nemeckom mestečku Bodenmais/Bavorsko /pod vedením pána Andreasa Adama. Dovtedy mal Worldloppet s Euroloppetom spoločný generálny sekretariát v nemeckom Oberammergau keď 17 rokov generálnym sekretárom pre obe organizácie bol pán Hans Reicherl, ktorý mimochodom bol veľmi nápomocný Bielej Stope pri jej snahe dostať sa na vyššie postavenie a úroveň.

Takže nový generálny sekretariát Euroloppetu, nový organizačný výbor Bielej Stopy, nový ľudia, nové plány, ciele a smerovanie a hlavne ponímanie organizovania nášho podujatia. Svoje zastúpenie má Biela Stopa aj vo vedení EUC –European Union of Cross-country skiing association, čo je názov organizácie ktorá zastrešuje seriál pretekov Euroloppet. Ivan Ivanič, predseda BÚ SLA je členom predsedníctva EUC, kde je veľmi aktívnym členom. Zároveň je aj marketingovým managerom Bielej Stopy a novým predsedom T. J. Biela Stopa. Vo funkcii predsedu OV je Viktor Halíř a riaditeľom Libor Schmidt. Funkcie ďaľších členov OV sú na web stránke Bielej Stopy www.bielastopa.eu. Do užívania sme dostali vynovené teraz reprezentatívne priestory v budove MsKs. Počty účastníkov sa podarilo postupne zvýšiť na dnešných 800 až 1200. Na početné žiadosti účastníkov o samostatný pretek pre klasickú techniku sme reagovali novinkou. Hlavné preteky, teraz 45km ktoré sa vždy konali v Nedeľu sme presunuli na Sobotu a Nedeľu sme vyhradili pre preteky klasickou technikou na 25km, resp teraz už 30km. Organizujú sa sprievodné akcie priamo v meste Kremnica –City Sprint, Big Air atď. V zimnej sezóne 2011 sme sa stali usporiadateľmi 2. Majstrovstiev Európy v maratónskych behoch na lyžiach, ktorými usporiadateľmi budeme aj v nasledujúcej sezóne 2014, ktorá sa bude zároveň niesť aj v znamení osláv 100. výročia lyžovania v Kremnici. Pozývame teda všetkých na 41. ročník Bielej Stopy a 5. ME v maratónskych behoch na lyžiach 2014 !

foto1

foto2
Text : Viliam Michalech
Foto : Ivan Čillík


Ako vznikali nové trate pre turistické bežecké lyžovanie na Skalke a v Kremnických vrchoch po roku 2004 ? 

Ivan Petráš


Vážení občania, vážení priatelia bežeckého lyžovania a návštevníci Kremnice. Blíži sa čas sviatkov a koniec roka 2011. Verím, že všetci tieto dni strávime v kruhu najbližších, ale určite aj s priateľmi na horách, na turistických bežeckých tratiach Kremnických vrchov alebo len tak prechádzkami v nádhernom okolí Kremnice.

Mnohí z vás možno ani neviete ako sa vlastne Kremnické vrchy a Skalka stala „rajom bežeckého lyžovania“ na Slovensku a predbehla možno aj tak známe Tatranské stredisko ako je Štrbské pleso. Teraz mám na mysli nielen výkonnostné športové bežecké lyžovanie, o ktoré sa stará hlavne úspešný oddiel MKL (Mestský klub lyžiarov), ale hlavne rekreačné (tzv. turistické) bežecké lyžovanie. Lyžovanie, ktoré je spojené aj s obdivovaním a objavovaním nádherných zakutí a výhľadov v Kremnických vrchoch. Reprezentantom, realizátorom  a „údržbárom“ týchto turistických bežeckých tratí je od začiatku až po dnešné dni  občianske združenie TJ Biela stopa Kremnica a o.z. Euroloppet Slovákia (tiež naše Kremnické o.z.).  Celé roky partia nadšencov bez nároku na odmenu buduje a zveľaďuje to, čo mestu Kremnica prináša dominantné postavenie v cestovnom ruchu na Slovensku. Verím, že v budúcnosti prinesie aj nemalý prínos do pokladnice mesta a podnikateľov v CR, a s tým spojený rozvoj mesta.



Trochu si dovolím zaspomínať na medzníky,  ktoré obohatili novodobú históriu vybudovania a úpravy tratí v Kremnických vrchoch.  Dovolím si nadviazať na zásluhy našich predchodcov z radov organizátorov Bielej stopy SNP alebo ŠKL Kremnica (teraz MKL), za čo sme im všetci určite povďační.  Pre  mesto Kremnica  a pre nás všetkých je teraz dôležité to, ako sme dokázali prekonať obdobie, v ktorom sa už zdalo,  že bežecké lyžovanie vrátane Bielej stopy v Kremnických vrchoch definitívne skončí.

V roku 2004 sa v Kremnici konal Zimný zraz turistov KST. Vedením mesta a KST sme boli požiadaní (TJ Biela stopa) o pomoc pri organizovaní tohto podujatia.  Podujatie aj vďaka členom Bielej stopy a Kremnickej Horskej služby (v mnohých prípadoch sú to tí istí ľudia...)  sa nám podarilo zorganizovať na vysokej úrovni a malo kladný ohlas v celej turistickej verejnosti Slovenska. Počasie celkom vyšlo, snehu bolo dosť (nie ako tieto posledné dva roky),  ideálne na turistiku. Hlavný organizátor podujatia Viktor Halíř spomína – „upravovalo sa ešte starou „Lavínou“ cca 120 km tratí , stroj bol až na Kremnických baniach, Flochovej...a v tej dobe bol  Libor Schmidt  prvýkrát  upravovať aj zvážnicu na Hostinec.  Úspech na zimnom zraze  bol pre nás signálom,  že v Kremnici ešte stále sú ľudia (dobrovoľníci),  ktorým trate a bežkovanie v Kremnických vrchoch nie je ľahostajné a keď  treba, dokážu urobiť na tratiach kus záslužnej práce. Kremnické vrchy majú dnes vybudovanú rozsiahlu sieť  bežeckých tratí . Myslím tým trate, ktoré je možné upravovať   na šírku 3 až 6 m, a väčšinou sú tak aj upravované. Tieto trate je možné využívať hlavne pre voľnú techniku (FT, alebo ľudovo -korčuľovanie) ,ale samozrejme aj pre klasiku. Najviac využívané sú trate (mapa tratí)  Severného okruhu (cez Cabanku a Širokú) a Južný okruh (cez Hostinec). Práve na Južnom okruhu bolo v minulosti zrealizovaných najviac prác a tzv. úvoz na Hostinec sa zmenil na nepoznanie. V spolupráci mesta Kremnica, MsL Kremnica a členov TJ Biela stopa (pod vedením Libora Schmidta) sa upravila zvážnica tak,  aby ju  bolo možné prejsť a upraviť aj širokým strojom.  V tom období začala rapídne stúpať návštevnosť novozrekonštruovaného  „Hostinca“, lebo tak kvalitne neboli upravené prístupové zvážnice nikdy pred tým.

Ďalšie, pre trate vážne obdobie, nastalo vybudovaním novej zjazdovky  na „Peknej vyhliadke“.  Otvorením zjazdovky vznikol problém, ako sa dostať na severnú stranu Kremnických vrchov, keďže časť Zlatej cesty bola uzatvorená.  Na MsÚ v Kremnici  začal doslova boj o to,  či zrealizovať  alt. TUNEL alebo alt. OBCHVAT.  To znamená,  či ideme podkopať zjazdovku  a vybudovať finančne a časovo náročný tunel  (v ktorom aj tak nakoniec nebude sneh...) , alebo zrealizujeme  OBCHVAT  cez les ako reálnejšiu alternatívu a napojíme trať za novou zjazdovkou späť na Zlatú cestu.  Dnes vieme ,  že rozhodnutie bolo určite správne, aj keď zďaleka nie komfortné.  Bohužiaľ to bolo,  a dodnes to je,  jediné miesto na Skalke,  kde sa dá reálne spojiť JUH a SEVER Kremnických vrchov bez dramatického stratenia výšky alebo  dĺžky trate. Dnes, ale  na tomto mieste máme ďalšiu „nástrahu“, a len budúcnosť nám ukáže koľko má nová výstavba pre bežecké lyžovanie plusov a koľko mínusov.  Verím,  že si na novú skutočnosť zvykneme, tak ako na mnoho iných zrealizovaných projektov na Skalke, ktoré väčšinou boli šité horúcou ihlou, ako sa určite správne vyjadril aj riaditeľ mestských lesov Ing. Karol Mutňanský.

V tomto roku (leto a jeseň) prebehli možno najintenzívnejšie práce na tratiach Severného a Južného okruhu za posledných 5 rokov. Upravil sa OBCHVAT -  zákruty sú širšie a bezpečnejšie ako v minulosti, vjazd od zjazdovky je podstatne rozšírený  a naklopený.  Celá trasa až po chatu Cabanku vrátane Václaváku bola rozšírená  (mechanizmom) a vypílená („pilčíci“ z Bielej stopy). Členovia  TJ , občania mesta Kremnica a naši priatelia, odpracovali množstvo brigádnických hodín.  Všetkým sa chcem aj touto cestou poďakovať, nebudem ich menovať, aj keď by si to všetci určite zaslúžili, no nerád by som na niekoho zabudol. 
Správy o brigádach, akciách a dokonca aj o počasí (cez web kameru BS) nájdete na stránke o.z. TJ Biela stopa  www.bielastopa.eu .

Na záver prajem všetkým  občanom Kremnice, priateľom z TJ Biela stopa, Horskej služby na Skalke, turistom a návštevníkom, pokojné prežitie blížiacich sa vianočných sviatkov, pevné zdravie a hlavne veľa síl a optimizmu do roku 2012.

Teším sa na stretnutie s Vami na vynovených, zasnežených a upravených turistických bežeckých tratiach v Kremnických vrchoch.

Horám zdar, Ivan Petráš – poslanec MZ v Kremnici                 
V Kremnici 27.11.2011 Prílohy a fotografie k textu - archív Bielej stopy a IP

Prehľad o bežeckých lyžiarskych tratiach na Slovensku, zdroj DAJAMA  a IP
Názov -  miesto – nadmorská  výška - štart/cieľ - dĺžka tratí v km

  • Skalka Kremnica - Kremnické vrchy - 1 197 m - 2, 3, 4, 5, 5, 10, 15, (MKL) 22,25,47 km (BS)
  • Lyžiarsky areál Králiky - Kremnické vrchy 745 m 2, 3, 4, 5, 5, 7, 5, 10
  • Krahule – Kremnické vrchy – 750 m – 15 km – v realizácii (2011-2012)
  • Štrbské Pleso - Vysoké Tatry - 1 360 m - 5, 5, 10, 10, 15, 15, 30, 30 km
  • Kuzmínovo - Oravská vrchovina  - 535 m - 2, 3, 4, 5 km
  • Látky Hriňová - Slovenské rudohorie - 1 000 m - 2, 3, 7, 10, 15 km
  • Regetovka Busov - 520 m - 2, 3, 4, 5 km
  • Košice Kavečany - Volovské vrchy - 598 m - 2, 3, 4, 5, 7, 5 km
  • Vápenička Štrba - Kozie chrbty - 810 m - 1, 2, 3, 4 km
  • Medzihory Svit - Kozie chrbty - 738 m - 2, 3, 4, 5 km
  • Areál Štôla Vysoké Tatry - 860 m - 2, 3, 5 km
  • Pod brehom Liptovská kotlina - 754 m - 1, 2, 3, 4, 5 km
  • Lyžiarsky bežecký areál Šachtičky - Starohorské vrchy - 958 m - 2, 3, 4, 5, 7, 10 km
  • Ťaskovka Klin - Podbeskydská vrchovina - 726 m 1, 2, 3, 5 km
  • Kojšovská hoľa Volovské vrchy 1 135 m 2, 3, 5
  • Makov - Čadca – Javorníky – 700 m – 10, 15 km  v realizácii (2011-2012)

Extrém...

Mnohí z nás mnohokrát použili a používajú výraz :to je extrém, to je extrémne, v zmysle to je veľmi ťažké, nebezpečné, ťažko zvládnuteľné a vyčerpávajúce. Nie vždy tomu tak je. Ľudia radi zveličujú aby niečo zdramatizovali, alebo sa len vyjadrujú po vzore médií kde kadečo je extrém, extrémne. Keď sa niekto venuje obľúbenej činnosti v ťažkých, alebo mimoriadne ťažkých a aj často nebezpečných podmienkach na dosiahnutie určitého výkonu tak hovoríme o extrémnych podmienkach. Je to teda niečo na hrane, alebo len často tento výraz "zneužívame" na to, aby sme vyjadrili aká bola obtiaž nosť nášho výkonu a aby sme boli obdivovanejší. Alebo jednoducho nevieme správne zhodnotiť mieru obtiažnosti podmienok za akých sme športový výkon vykonávali a nám tie podmienky - terén, počasie, strmosť také pripadali. Všetko s niečim súvisí. Teda i pomer výkon a naše schopnosti k obtiažnosti. Čo je pre niekoho extrém, pre iného extrémom nie je. Častokrát ale musíme posúdiť či sú napr. v teréne pre preteky ktoré organizujeme príliš ťažké a nebezpečné úseky a či je vôbec pre menej zdatných zvládnuteľný t. j. či to nie extrém. A sme doma. Aké sú kritériá, kto to má posúdiť. O to ťažšie je to posúdiť a vyhnúť sa takýmto extrémnym úsekom tam, kde jednoducho výber trate vopred určený terénnym profilom, miestnymi podmienkami a úsekmi ktoré sa nedajú obísť a ktoré nie je dovolené mechanicky upraviť už v lete.



Pozrime sa teda ako to je s tým extrémom v bežeckom lyžovaní. Kritéria sú dané lyžiarskymi pravidlami a
súťažným poriadkom. Pre medzinárodné preteky FIS, WC, COC atď. musí mať organizátor k dispozícii homologizovanú bežeckú trať, na ktorú bol vydaný certifikát. V pravidlách pre homologizáciu sú uvedené zásady pre výstavbu takejto lyžiarskej bežeckej trate teda aj výškové prevýšenia, súčet stúpaní t. j. to, čo tvorí na danej trati jej obtiažnosť /tu nechcem použiť výraz extrém/.

Organizátor hromadných diaľkových behov na lyžiach sa riadi pri výbere a úprave trate medzinárodnými pravidlami FIS pre organizovanie diaľkových behov na lyžiach. Nemá povinnosť použiť homologizovanú trať. Použiť tieto homologizačné kritériá pre takéto lyžiarske bežecké trate na organizovanie hromadných diaľkových behov sa určite nedá. Museli by sa vypracovať zvlášť homologizačné kritériá pre takéto trate. V minulosti už bol takýto návrh od bývalého šéfa subkomisie FIS pre diaľkové behy na lyžiach L. Bodensteinera. Uvidíme čo prinesie budúcnosť.

Tak teda ako sa vysporiadať s extrémnymi úsekmi na trati? Jednoducho ich vypustiť. Ak by to bolo také jednoduché. Mnoho tratí na ktorých sa behajú preteky Euroloppetu a Worldloppetu má zväčša plochý a povedzme si že aj nudný a jednotvárny charakter. Ale aj tu sa nájdu zjazdy a stúpania ktoré mnohých potrápia. Je ale potrebné uvedomiť si aké široké je spektrum celého štartovného poľa účastníkov takéhoto diaľkového behu na lyžiach. Profil trate by teda mal byť taký a trať by mala byť tak upravená aby ju bez väčších ťažkostí zvládli aj priemerne zdatný účastníci behu.

A čo trať Bielej Stopy? Je extrémna? To je téma do diskusie a názory na to také aj onaké. Pre dobre trénujúcich a pripravených pretekárov ani nie. Stúpania sú síce dlhé ale tiahle. M. Bajčičák sa vyjadril že pre neho stúpanie okolo Vlčieho Vrchu nie je extrém, lebo je síce dlhé ale pozvolne sa tiahnúce. Pre niekoho je extrém aj pustiť sa za veľmi dobrých snehových podmienok a dobrej úpravy trate dole Mokrou dolinou do Širokej, ale napr. na tvrdom, rýchlom povrchu to extrém môže byť!

Bol som sám svedkom na jednom. . . laufe, kde na celkom malých terénnych vlnách poniektorí padali ako hnilé hrušky. Na E. . . . . n maratóne ktorý je plochý a malé briežky v okolí St. Moritzu, kde bolo potrebné len trošku pripluhovať robili mnohým obrovské problémy. Stoja tam ľudia s kamerami a fotoaparátmi aby si tú show odfotili. Krkolomné pády, kotrmelce ako na Veľkonočnom vajci na Skalke. A to v teréne, kde priemerný lyžiar nemôže mať žiadne problémy !Ale dôležité je, že všetci to berú s nadhľadom a nikto nič nechce rušiť, či sťažovať sa. Tak teda čo je extrém?

Pre niekoho aj "krtinec" na trati, pre iného ani zjazd na novom "obchvate" na Skalke extrémom nie je. Možno preháňam. Samozrejme, že takýmto úsekom sa treba vyhýbať a viesť trať ináč. Pokiaľ sa to ale dá, pokiaľ má organizátor lyžiarskeho diaľkového behu na to možnosti a často aj súhlas inej autority. Ja osobne poznám na jednej trati diaľkového behu v zahraničí, ktorý som odbehol ešte väčší extrém: po dlhom, ťažkom a vyčerpávajúcom a protivnom stúpaní nasleduje, keď už máte 40km v nohách taký zjazd, že je to super-G na bežkách. A nikto neprotestuje, nikto sa nesťažuje. Organizátor má jednoducho k dispozícii len takýto profil, tak vedie trať tade. Inú možnosť nemá. Všetci vieme akým spôsobom sme prišli o úsek na Zlatej ceste a východiskom bolo toto riešenie, teda tzv. obchvat, ktorý je toľko diskutovaný, kritizovaný, pripomienkovaný a pre mnohých priemerných a slabších lyžiarov aj protivný v oboch smeroch a nám organizátorom Bielej Stopy nedá spávať.

Uvedomujúc si, že tento úsek trate Bielej Stopy je kritickým miestom a priniesol by nám aj v budúcnosti problémy snažíme sa nájsť riešenie ako tento úsek vylepšiť, zjemniť aby bol prijateľný pre všetkých a nebol brzdou v našej snahe o väčší počet účastníkov BS, ich spokojnosť a bezpečnosť.

Text a foto: V. Michalech
PRIATEĽSTVO



Vlády a parlamenty radi hovoria o priateľstve medzi národmi, majúc na mysli priateľstvo založené na vlastných záujmoch: Ak my urobíme toto pre vás, vy urobte toto pre nás. Avšak od čias Cicerovho "De Amicitia" vieme, že tento "barter" nemá nič spoločného so skutočným priateľstvom, pretože skutočné priateľstvo nemá skryté, bočné záujmy! Aj keď sa zase nedá poprieť, že tu je určité priateľstvo medzi národmi, alebo aspoň minimálne porozumenie medzi nimi. Priateľstvo prekračujúce geografické hranice a jazykové bariéry. Spoločný záujem alebo spoločná vášeň sú dostačujúce na to, aby vzniklo spojenie ktoré prekoná akékoľvek kultúrne rozdiely. K tomuto obvykle dochádza na medzinárodných stretnutiach hudobníkov, alebo zberateľov známok… alebo keď… a určite ste už uhádli… keď sa stretnú bežci na lyžiach na podujatí Euroloppetu alebo Worldloppetu! Všetci vieme, že kultúrne a politické rozdiely medzi národmi môžu byť ohromné. Stačí si spomenúť na Rusko s jeho silnou a priamočiarou emotívnosťou na jednej strane a na druhej strane na Japoncov s ich rezervovoným vystupovaním a zdvorilosťou… dva úplne odlišné svety! Ale keď sa jeden a pol hodiny pred začiatkom Sapporo maratónu prudko zhoršilo počasie, začalo snežiť tieto rozdiely netrvali dlho! Potom Ruskí a Japonskí pretekári na štarte začali medzi sebou strašnou Angličtinou navzájom konzultovať čo robiť. Cítili sa odrazu bližšie jeden k druhému a pokúšali sa o vzájomnú pomoc! Každý kto pozná Euroloppet alebo Worldloppet by vedel povedať podobný príbeh. Väčšina z tých niekoľko desiatok tisíc nadšencov bežeckého lyžovania ktorí sa zúčastňujú týchto maratónov to robia rok čo rok znovu len preto, že sú to skúsenosti z priateľstva predovšetkým z krajín kde bežecké lyžovanie je čosi exotické: Vždy pociťujú veľkú radosť zo stretnutí s ľuďmi ktorí majú rovnakú záľubu v lyžiarskych bežeckých maratónoch. Pretože doma, …či je to vo Viedni, Miláne alebo v Bratislave sú zaťažení inými myšlienkami. Aké je to fajn voľne premýšľať o technických veciach počas krátkeho zastavenia sa niekde v lese v bežeckej stope, niekoľko dní pred pretekmi! Aké zábavné je zastaviť sa pred meteorologickou búdkou pokúšajúc sa prísť na to aké by malo byť správne voskovanie! Vtedy nezáleží na kultúrnych rozdieloch! Potrebujete iba skúsenosť a technické vedomosti! Nie je to zvláštne, že dvaja ľudia ktorí sa nikdy predtým spolu nestretli, pozerajú navzájom jeden druhému na svoje precizne voskovacie súpravy niekde v hotelovej garáži večer pred pretekom …diskutujúc celé hodiny o voskovaní, ako sa to každý za tie roky naučil? Ale epizódy skutočného priateľstva sa obvykle odohrávajú počas preteku. Každý pozná tieto príbehy: Ľudia ktorých ste predtým nikdy nestretli vám pomôžu, keď sa ocitnete v ťažkostiach… a spontánne! Ponúknu vám bez slova energetickú tyčinku v pravú chvíľu s úsmevom vyjadrujúcim pochopenie a to práve vtedy, keď sa cítite hladný a premýšľate o tom, že odstúpite z preteku. Alebo keď voskovací servis na trati je ešte ďaleko od vás a lyže podkĺzavajú lebo vosk na vašej sklznici sa zodral. Znenazdania prichádza čiasi pomocná ruka a dáva vám vosk ktorý práve potrebujete a ktorý ste si nanešťastie zabudol v hotelovej izbe. Akú vďačnosť pociťujete voči dobrému priateľovi! Kto nikdy nepočul o dvoch lyžiaroch ktorí neústupčivo bojovali …márne skúšajúc premôcť jeden druhého…ktorí nakoniec prešli cieľovou čiarou ruka v ruke objímajúc sa navzájom? Toto sú skúsenosti vlastné aj Euroloppetu! Ako často sa to stáva? V našom každodennom živote máme zriedka možnosť zažiť takéto momenty! Nehľadiac na to, že v našej produktívnej spoločnosti nie je priestor pre takéto skúsenosti. V tomto zmysle sa Euroloppet zdá byť druhom ,, zdravého sveta ,, kde stále záleží na priateľstve! Prečo? Je nadšenec Euroloppetu lepší človek? Ťažko povedať , ale možno toto vysvetlenie nie je až tak bezdôvodné. Pretože koniec koncov bežecké lyžovanie akosi formuje temperament ľudí. Všetci vieme, že okrem tréningu potrebujeme predovšetkým mentálnu silu aby sme sa zúčastnili pretekov Euroloppetu a dobehli do cieľa lyžiarskeho bežeckého maratónu. A rozhodujúcim faktorom je tiež skutočnosť, že preteky Euroloppetu ktoré sú výzvou kladú extrémne požiadavky a toto je skutočne zjednocujúca sila. Veľká fyzická únava ktorej bežci na lyžiach čelia aby prešli cieľom, pomáha rozvíjať myšlienku spolupatričnosti, byť časťou skupiny . Vonkajší pozorovatelia si často myslia, že lyžiarsky,bežecký maratón to je boj všetkých proti všetkým. Každý by chcel byť v cieli pred ostatnými, byť lepší ako je súper. ..V poriadku, to je pochopiteľné. Ale ktokoľvek kto sa zúčastnil aspoň jedného preteku Euroloppetu, bez ohľadu na to či dokončil pretek pri západe slnka alebo bojoval o víťazstvo, vie že je to predovšetkým skôr boj s vlastnou slabosťou, ako proti niekomu. Aj elitný bežci s ich profesionálnym pozadím ktorý žijú s týmto športom, si navzájom pomáhajú ponúkajúc si počas preteku občerstvenie! Stáva sa to aj v iných súťažiach? Obvykle, priateľstvo a vzájomná pomoc majú zvláštny význam pre okolie. Tu ste často závislý na iných a kto dostal pre neho ťažkej chvíli pomoc, určite rád pomoc opätuje. Nemáme vidieť aké dôležité sú povzbudzujúce slová keď si myslíte že už nemôžete ďalej? Dosť často táto podpora súťaživosti je rozhodujúcou k tomu, aby ste dosiahli cieľ! Nemyslím si že sa mýlim, keď poviem že preteky Euroloppetu formujú temperament. Účasť na pretekoch na dlhých tratiach z nás urobí lepších ľudí? Áno…lepších ľudí! Tu spomenuté koncepty priateľstva a priateľských vzťahov nie sú nič nehovoriace pojmy. Nepočuli sme tu vystatovačné reči o porozumení medzi ľuďmi… jednoducho žijeme týmito hodnotami! Toto je určite jeden z dôvodov prečo je Euroloppet taký úspešný a atraktívny pre mnohých ľudí. Pretože skutočnosť , že náš každodenný život nie je často taký ako by sme si sami predstavovali, keď uvažujeme o medziľudských vzťahoch, a keď sa ľudia často navzájom zraňujú namiesto toho aby pomáhali jeden druhému, sú naše túžby po pozitívnych osobných vzťahoch také silné. Sú to presne tie skúsenosti ktoré získavate v Euroloppete! A je mnoho prípadov dobrých priateľských vzťahov medzi ľuďmi žijúcimi tisícky kilometrov ďaleko od seba , ktorý by sa nikdy nestretli bez Euroloppetu. Niet pochybností: Euroloppet spája!



Worldloppet magazín 2009
Viliam Michalech



DOBRODRUŽNÝ EUROLOPPET

Väčšina ľudí počas týchto dní trávi dni sediac v klimatizovanej kancelárii za počítačmi. Výsledkom nedostatočného pohybu je často nadváha a niekoľko iných zdravotných pro blémov. Ako sa vysporiadať s týmito problémami, to je predmetom obsiahlych verejných diskusií. Športové aktivity ako nepochybne jeden zo spôsobov ako vyvážiť tento nedosta tok fyzického cvičenia sa stávajú stále viac dôležitejšie. Beh na lyžiach je vytrvalostná disciplína s vysokým fyzickým výdajom energie a stimulovaním celého motorického systé mu bez nárastu záťaže väzív, a šliach. To je dôvod, prečo mnohí lekári považujú beh na lyžiach za športovú aktivitu zvlášť vhodnú pre tých ktorým ich zamestnanie nedovoľuje športovať. A na dôvažok tesný kontakt s prírodou, ktorý charakterizuje túto športovú disciplínu, je vysvetlením, prečo sa beh na lyžiach stáva neustále populárnejší. Zatiaľ je všetko v poriadku . Ale chýba vám tiež niečo vo vašom živote? Ak sa pozrieme na históriu ľudstva, zisťujeme že človek stál vždy tvárou k veľkým nebezpečenstvám, ktoré musel prekonať. Ťažkosti ktoré musel človek vo svojom živote prekonávať, skracovali jeho psychickú a fyzickú kapacitu a často veľmi ohrozovali jeho život. V našej industriálnej spoločnosti sa to už nestáva ,ale je tu čosi čo môžeme nazvať "nedostatkom dobrodružstva".

Mnohí vyhľadávajú extrémne skúsenosti, ktoré sa v našom dennom živote objavujú nie dlhú dobu. Tento aspekt je zvlášť dôležitý, ked si kladieme otázku prečo každý rok sa stále viac ľuďí zúčastňuje pretekov Euroloppetu. Celkom určite je mnoho rôznych osobných dôvodov zúčastniť sa lyžiarskeho maratónu, ale túžba robiť niečo extrémne a žiť dobrodružný život je určite spoločným motívom. A ak niekto s takýmto niečím raz začne, stane sa z neho "recidivista". Mnohí sa skutočne stávajú extrémne skúsenými , a sú známi ako "Euroloppet Šampióni".

Aký druh vzrušenia môžete nájsť vo vašej kancelárii? V poriadku, nie veľmi aktuálne. Operačný systém vášho PC môže spadnúť, alebo si udriete hlavu o klávesnicu, keď vás chytajú driemoty počas práce. Takéto veci by sme nemohli definovať ako "dobrodružstvo" alebo "extrémnu skúsenosť". Otázka znie ináč keď máme na mysli lyžiarske maratóny. Dobrodružstvo začína už dlho pred štartom! Pokúšali ste sa niekedy rezervovať si ubytovanie ďalej ako 20km od miesta štartu? To je skutočná starosť! Starosti sa stávajú reálnym keď sa rozhodujete v predvečer preteku čo si vziať so sebou. Ustarostené tváre z predpovede počasia, či rozhodovanie sa aké vosky použiť. Mám si dať urobiť lyže profesionálnemu ski servisu, alebo si ich pripravím sám? Mám bežať s novými ultraľahkými palicami? A čo ak bude štart chaotický Možno že bude lepšie ak si zoberiem staré. Príde teplý front alebo nie? Nebude spodné termo oblečenie príliš teplé? Ale na štarte môže byť ešte dosť chladno.Po poslednej prebdenej noci čo ste sa neustále prehadzovali z boka na bok na posteli hotelovej izby, konečne prichádza deň preteku! Rýchlo ste si pobrali všetku výstroj ktorú ste si nakoniec vybrali po dlhom meditovaní deň predtým. Ale stále niečo chýba. Prečo som si zobral len jedny ponožky? Cestou k autobusovej zastávke dramaticky stúpa pulz… meškám desať minút! Ale potom sa akurát dostávate do autobusu. Nikto nič nehovorí. Tváre sú napäté. Po príchode do tejto preplnenej masy na štarte sa každý snaží nájsť pre seba dobrú pozíciu. Teraz je jasné, že si bolotreba privstať… teraz stojíte príliš vzadu a nemusíte si ešte pripínať lyže. Hoci ste pili na raňajky niečo extra, cítite že musíte rýchlo odpovedať na volanie prírody. Keď konečne nájdete toalety, pomysleli ste si že aj ostatní majú tie isté súrne problémy… a rad pred toaletami je taký dlhý! Keď ste konečne prešli týmto myšlienkovým testom je čas poponáhľať sa na štartovnú čiaru a vyzliecť si vrchné teplé oblečenie. Prečo sa nedá rozopnúť zips? To nemôže byť pravda! Rýchlo odložiť ruksak s oblečením a pripnúť si lyže… Netreba márniť čas! Len ste si pripli lyže keď začujete štartovný výstrel! Úroveň adrenalínu dosahuje svoj vrchol! Čoskoro sa ale preplnené štatovné pole v zúženom mieste trate zastavuje. Atmosféra začína byť horúca… počuť tvrdé slová. Staré palice ktoré ste sa nakoniec rozhodli použiť zostávajú nepoškodené. Po chvíľach slymačieho tempa sa pole pretekárov odrazu rozšírilo a môžete ísť svojim krokom! Na stres zo štartu sa ľahko zabudlo… nahradila ho radosť. Ale všetky dobrodružstvá prinášajú neočakávané problémy. Pre niekoho je to dlhé stúpanie na slnku. Stopa je ľadová a použité voskovanie nepomáha! Musí použiť iba palice a vložiť do behu celé svoje úsilie! Pulz stúpa a búši alarmujúco. Cíti bolesť v plúcach…ó nie, stále stúpanie ! Pre iného je nebezpečný zjazd medzi stromami. Chyby nie sú prípustné! Kolená sa trasú a trať náhle prechádza do zúženého miesta. Je si vedomý toho, že spadne, stvrdne, a je to: lyže sa skrížia a na nasleduje pád a niekoľko kotrmelcov na ľadovom povrchu. Na konci sa zastaví s lyžami vo vzduchu. Obvyklým výsledkom je niekoľko modrín na zadnej časti tela. Ale kde mám čiapku? Nové ponožky ktoré mu predavač odporúčal boli veľmi pohodlné keď si ich v obchode skúšal… ale po dvadsiatich kilometroch nemôže už ďalej ignorovať bolesť na chodidlách. Nemysli na to… pokračuj! Možno pomôže keď si uvoľním šnúrky? Nepomáha ani to… vyzúva si topánku... pôvodne biele ponožky sú červené. So zaťatými zubami si znovu zaväzuje topánky a s bolesťou na tvári pokračuje v behu. Počas behu má každý rovnaké pocity: keď ste na smrť unavený, keď sú vlasy mokré od potu, pery suché a slané, ramená a nohy sa stávajú čoraz ťažšími, chrbát bolí a len pomaly postupujete vpred… potom cítite... vnútorný hlas. Každý sa s tým musí vyrovnať …vnútorný dialóg so samým sebou: nemôžem... končím... zastanem… nejdem ďalej. Nie! Pokračuj… dokážeš to! Len štyri kilometre k najbližšej občerstvovacej stanici! Skúsenosti na nezaplatenie. Je to víťazstvo mysle nad telom. Nemôže byť väčšie dobrodružstvo ako je toto! V týchto chvíľach zabúdame kto sme… je čas ukázať čo je v našom vnútri, keď sme víťazi! A potom, po všetkých týchto emociálnych posunoch, po zjavne nekončiacich stúpaniach a strašných zjazdoch vidíte cieľovú čiaru! Nemôžete tomu uveriť… maratónske dobrodružstvo je na konci… prekonali ste všetky prekážky a problémy! Aké príjemné je byť hrdinom! Hrdinom vášho vlastného dobrodružstva! A ako len chutí čaj v cieli… omnoho viac ako na trati. Toto je víťazný čaj! O niekoľko dní neskôr, sediac vo vašej kancelárii, keď vás bolí každý sval, stále vo vás pretrvávajú dobré pocity z tohoto dobrodružstva lyžiarskeho maratónu. Extrémna skúsenosť vás zmenila. Kto sa stará o to, či operačný systém vášho PC nefunguje, ak ste prešli takýmto testom? A poznáte to… urobíte to znovu! Ďaľší pretek Euroloppetu sa blíži !

V.Michalech
Worldloppet magazín 2008

Ivan Petráš - predseda TJ Biela stopa a prezident realizačného tímu BS
Milí priatelia bežkárskeho športu, vážení občania mesta Kremnica.

Dovoľte, aby som Vám poďakoval za úžasnú atmosféru, ktorá sprevádzala od piatku až do nedele všetky akcie a podujatia začlenené do novodobého festivalu bežeckého lyžovania na Slovensku – 35. ročníka Biela stopa v Kremnických vrchoch a v samotnom meste Kremnica. Som veľmi rád, že naše tradičné zimné stretnutie sa ani tento rok neminulo záujmu nadšencov krásneho, dynamického športu, akým beh na lyžiach bezpochyby je. Práve naopak. Neustále stúpajúci počet štartujúcicich a divákov svedčí o tom, že tento druh zimnej turistiky sa v dnešnej modernej dobe stále viac stáva vyhľadávanejšou alternatívou oddychu a relaxu tejto uponáhľanej doby. Príťažlivosť regiónu Kremnických vrchov láka zimných i letných turistov už dlhé desaťročia, ponúka tréningové možnosti športovým nádejám a profesionálnym športovcom. Častokrát sú to práve ich výkony a medzinárodné úspechy, ktoré motivujú širokú verejnosť k aktívnemu pohybu. Keď sa k tomuto nadšeniu pridajú optimálne a trvalo upravované bežecké trate takpovediac „za rohom“, dôvod neskúsiť si ich, prakticky neexistuje. „Rajom bežkárov“ označil ktosi celosezónne upravované trate na Skalke. Záujem o ne má už dávno nadregionálny charakter a my, kremničania sme na tento „areál oddychu“ právom hrdí. Nie je preto náhoda, že v optimálnych podmienkach Skalky a dnes už aj mesta Kremnica, sa mohol udomácniť pretek, ktorý sa svojou dôležitosťou zaradil do európskych štruktúr masových zimných bežeckých podujatí. Biela stopa je dnes neodmysliteľnou súčasťou európskeho seriálu diaľkových behov Euroloppet a rovnocenným partnerom tak zvučných mien, akými sú tradičné preteky Konig Ludwig-Lauf v Nemecku, či Marcialonga v Taliansku. Máme svojich partnerov a kamarátov aj u našich susedov v Česku (Šumavský maratón) alebo v Poľsku (Beg Piastov). Samozrejme, že takéto uznanie zaväzuje a ani cesta k nemu nebola bez námahy. Je výsledkom každoročnej usilovnej práce organizačného tímu a nekonečného zástupu kremnických dobrovoľníkov, ktorí s pretekom žijú 365 dní v roku. Bez nároku na odmeny vykonávajú mravenčiu prácu, ktorá má slúžiť jedinému: aby sa zimní nadšenci – pretekári a diváci – cítili u nás dobre. Bez nich by boli všetky prípravy, nadšenie a drina bezvýznamné. 35.ročník bol plný programových zmien, ktoré naše stretnutie predĺžili na tri dni a priniesli zábavu, športové výkony, ale aj stretnutia priateľov ktorí sa tu každoročne schádzajú. Už po druhý raz za sebou štartovné pole poviedla slovenská bežkárska reprezentácia: tentokrát Martin Bajčičák, Michal Malák, Katarína Garajová ale aj naši športovci paralympionici, ktorých výkony sme na trati s úžasom obdivovali.

Milí priatelia, pevne verím, že víkend, ktorý sme spolu prežili, bol plný príjemných športových a spoločenských zážitkov. Všetkým pretekárom ďakujeme za účasť a ich športové výkony a prajeme veľa zdaru!

Ďakujeme aj pani primátorke a všetkým pracovníkom mestského úradu za obrovskú pomoc pri organizovaní preteku. Veríme, že naše starobilé námestie sa na jar preberie zo zimného „šoku“ a bude ešte krajšie. Ďakujeme aj rozhodcom, technikom a priateľom z MKL Kremnica za zabezpečenie športovej časti preteku. Ďakujeme sponzorom, ktorí neváhali podporiť zdravší a zmysluplnejší život ľudí. Ďakujeme všetkým nemenovaným, ktorí nám pomohli pri technickom, ale aj organizačnom zabezpečení 35. Bielej stopy v Kremnici. Od dnes už začíname s prípravou 36. ročníka BS, aby bol ešte lepší, atraktívnejší a hlavne aby bol pre nás všetkých radosťou pohybu a každého osobným víťazstvom.

V Kremnici 12.2.2008
Ivan Petráš – predseda a štatutár TJ Biela stopa Kremnica
Pár slov predsedu, na koniec roku 2007 a ako ďalej v roku 2008?



Všetkým nadšencom Kremnických vrchov a zimnej turistiky prajem v týchto sviatočných dňoch veľa zimnej pohody, krásne počasie a žiadne úrazy na zasnežených upravených tratiach. Chcem sa aj touto cestou poďakovať všetkým priateľom z radov TJ Biela stopa Kremnica, ale aj nečlenom, ktorí sa už niekoľko rokov bez nároku na akúkoľvek odmenu starajú nielen o úpravu tratí v zimnom období, ale vyrážajú na zvážnice aj počas našich letných brigád pri vypilovaní, kosení a úprave terénu. Poďakovanie patrí aj MsÚ Kremnica za pridelené finančné prostriedky z rozpočtu mesta na úpravu tratí v zimnej sezóne (v poradí už niekoľkej) . Možno veľa z Vás ani nevie, že nie sú to len peniaze mesta Kremnica, za ktoré sa staráme o trate pre nás všetkých. Nemálo dokladá z vlastného rozpočtu, síl a nadšenia naše malé občianske združenie TJ Biela stopa Kremnica, aby Skalka a Kremnické vrchy skutočne vyzerali ako „raj bežkárov“. Stále viac sa presviedčame o tom, že náš „projekt“ úpravy tratí na Skalke bol dobrým nápadom, ale zároveň vieme, že touto cestou dobrovoľnosti a nadšenia sa do nekonečna ísť nedá. Proste raz ten elán a nadšenie vyprchá a bude treba nájsť cestu novú (?)...a to čo najskôr! Hľadanie novej cesty znamená v prvom rade nájsť cestu k peniazom na úpravu tratí, potom aj zázemie a techniku pre ľudí, ktorí sa o to všetko starajú, ale hlavne podporu regionálnych úradov, ktorá zatiaľ na Skalku nedorazila. Veríme, že v krátkej dobe sa to zmení, lebo nakoniec priznávame aj my, že ešte sme všetky možnosti nevyužili, no popri našich zamestnaniach to bohužiaľ rýchlejšie nejde. Chýba nám profesionálnejší prístup, no popri organizovaní preteku Biela stopa, zaradeným do seriálu najlepších európskych behov na lyžiach EUROLOPPET sme každým rokom skúsenejší. Máme dokonca prvýkrát v histórii Slovenska viceprezidenta EUROLOPPET nášho člena TJ Ivana Ivaniča. Už nás berú vážne aj v krajinách kde sa bežecké lyžovanie a turizmus stal celkom slušným príjmom do štátnej kasy...a organizujú preteky s niekoľkonásobne vyšším rozpočtom ako je ten náš. Myslím si, že netreba vymýšlať to čo je už dávno vo svete zabehané a odskúšané a funguje to. Treba len nájsť cestu ako to dostať do našich podmienok a pravidiel daňových zákonov a vlastníckych vzťahov. Potom to už pôjde...ale nie samo – ešte dlho bude musieť byť nadšenie aké majú ľudia okolo našej Kremnickej BIELEJ STOPY, ako napríklad náš organizačný mág Viktor Halíř, ale aj náš pilot F1 (lavína1...) Libor Schmidt, stratég industrie (a tramtárie) Ivo Ivanič, náš historik Julko Pittner, naše dievčatá z ekonomicko-organizačného úseku, umelecký direktor - Cypo Koreň, ale aj ďalší „nemenovaní...“ ako: Slavko Hrúza,Jaro Heriban,...Vilo Michalech, Peťo Brhlík, Maťo Mužík, Noro Švanda.... ale aj ostatní chlapci z Horskej služby „ktorí vždy splnia Vaše túžby...“, aj partia minciarov, na ktorých sa možno vždy spoľahnúť, alebo kamarátov a kamarátky (turistov ,bežkárov ...) z mestského úradu v Kremnici. A mnohým ďaľším, ktorým patrí vďaka za to, že celé Slovensko i zahraničie pozná Skalku pri Kremnici a jej nádherné bežecké lyžiarske trate! Na záver by som chcel popriať do nového roku 2008 všetkým ľuďom čo majú hory v srdci a srdce v horách, veľa zdravia a šťastia (keď stretnete medveďa aby Vám dal pokoj...). Budem rád keď si Vás čo najviac príde zabehnúť ten „svoj okruh zdravia“ (je to jedno či severný alebo južný...), hlavne aby ste boli dobre pripravení na 35. ročník Bielej stopy na Skalke, na ktorý Vás všetkých srdečne pozývam (nie len pretekárov...).

Dovidenia v Kremnici pred MsÚ 8.2.2008 a na Skalke 9.2.-10.2.2008 na BIELEJ STOPE

V. Michalech
ZVLÁŠTNY DRUH - O obyčajoch prívržencov Euroloppetu



Žijú medzi nami. Nadšenci Euroloppetu sú zdanlivo bežní obyvatelia… aspoň počas väčšiny roka. Žijú po celom svete. Často v zemepisných oblastiach, ktoré nie sú predurčené na bežecké lyžovanie. V lete prechádzajú okolo nás bez povšimnutia. Opekajú si v záhrade mäso na ražni, prechádzajú sa po lúkach, chodia po svoje malé deti do školy… každodenným životom sa ničím neodlišujú od svojich susedov… až na to, že občas sa so zábleskom v očiach pozrú v garáži na svoje púzdro s lyžami. Čím viac sa blíži zima, tým viac upútava pozornosť ich správanie sa. Ako keby ich poháňala nimi nekontrovateľná sila, stávajú sa na jeseň stále viac a viac aktívni. Každý deň trénujú, svoju bežeckú obuv si obúvajú aj počas jesenných dažďov. Susedia to dobre poznajú…viac sa už nepýtajú… už iba bez porozumenia krútia hlavami, keď sa prepotení vracajú späť z parku.

V zime ani najbližší priatelia nemôžu pozvať týchto Euroloppet podivínov na pivo "Niet času… treba trénovať… a ešte nemám pripravené lyže…", takéto a podobné odpovede dostávajú na dobre mienené otázky.

A nakoniec to všetko konečne prichádza - preteková sezóna Euroloppetu! Teraz vychádzajú von zo svojich príbytkov… môžete ich stretnúť s púzdrami na lyže prevesenými cez rameno na letiskách, so skiboxami na autách, alebo s batožinou na železničných staniciach. Často už niekoľko dní pred pretekmi zisťujú každú zmenu na trati pretekov. Už len regeneračnú hudbu a spánok majú na pamäti títo labužníci Euroloppetu… nedokážu už nepremýšľať o preteku. Aké bude počasie? Čo si mám obliecť? Mám si zobrať so sebou nepremokavé topánky alebo nie? Mám použiť tvrdé vosky alebo klister? Otázka za otázkou… ako môžu zaspať? Deň preteku často začína už v noci.

Náhlivo prehĺtajú raňajky… a teraz rýchlo na autobus… vždy je neskoro! Nezáleží na tom, či je zlé počasie alebo či sneží, takmer všetci sú v priestoroch štartu hodiny pred štartom. Nezáleží, že je zima… pretekári sú aj tak spotení od predštartovnej horúčky. Dlhé rady pred toaletami. Strhané tváre… malátne pohyby. V štartovných boxoch nekonečne mnohokrát kontrolujú svoje palice, iní zase znovu a znovu robia strečingové cviky.

A nakoniec - Bum! – štartovný výstrel! Všetci šprintujú ako by ich sám diabol naháňal! S touto úrovňou adrenalínu to ani nemôže byť ináč!

V prvom stúpaní musia čakať. Väčšina z nich si začína uvedomovať, že im už teraz dochádza dych… Niet sa čo diviť po takomto poštartovnom šprinte! Ubieha kilometer za kilometrom. Teraz je každý sám so sebou… prežívajúc dobré aj zlé chvíle: vzrušenie z rýchlosti… extrémna únava… bolestivé otlaky… pocity hladu… záchrana v občerstvovacej stanici, ale tiež neopísateľná eufória z čoraz viac blížiaceho sa cieľa vyvoláva úsmev na tvári. Konečne v cieli! Neschopní držať palice a lyže v rukách… Hrdinovia Euroloppetu si usrkávajú svoj čaj, pooblievajúc si svoju bežeckú kombinézu. To nič, teraz to vôbec nevadí! Je koniec preteku… trať je zdolaná… len toto má teraz cenu! Každý z nich je teraz víťazom… i keď nie všetci tak vyzerajú. Nasledujúce dni sa všetci budú cítiť ubolení a unavení. Bolí každý sval. Ale čo je to bolesť, ak ste finišovali v preteku Euroloppetu?

Sú títo ľudia blázni? Odpoveď je jednoduchá: Áno, sú to blázni – blázni do behu na lyžiach!

Voľne preložené z Worldloppet magazínu 2007

Ivo IVANIČ
marketing manager Biela stopa
general manager XC-SKI TEAM Slovakia
marketing manager bežeckého úseku Slovenského lyžiarskeho zväzu
viceprezident európskej federácie ďiaľkových behov na lyžiach - euroloppet

Bežecký šport je naďalej na vzostupe, jeho popularita neustále rasie. V západnej Európe dokážu dnes naplniť pretekové podujatia obrovské arény štadiónov. Masové podujatia diaľkových behov, takzvané loppety, sa tešia neuveriteľnej obľube. Na pretekoch seriálov Euroloppet a Worldloppet prehrmí po tratiach viac ako štvrť milióna aktívnych bežkárov. Industria sa teší, že môže byť sponzorom nadšenia a zdravého životného štýlu. Top-pretekári sa stále častejšie prezentujú na týchto navštevovaných podujatiach. Nie je tomu ináč ani u nás na Slovensku. Na vlaňajšej Bielej stope sme privítali dámsku reprezentačnú špičku Slovenska a na 35. Ročník sa prihlásili už Martin Bajčičák a Michal Malák. Naši top-jazdci, bojujúci v stopách World cupu, sa doma odprezentujú vždy, keď im to nabitý kalendár umožní. Kremnická Skalka a jej Biela stopa sú dnes pre našich medzinárodne operujúcich aktérov jedinečnou príležitosťou pozvať svet k nám a seba ukázať Slovensku. Na 35. BS predstavia nový koncept zabezpečenia bežeckého športového lyžovania na Slovensku. Martin Bajčičák a Ivan Bátory majú jasný cieľ: úspech na Olympiáde vo Vancouveri, kde bude ich športová kariéra vrcholiť. XC-SKI TEAM, ktorého spoluzakladateľmi sú aj oni, má však ambície za horizont Vancouvru. Chce dlhodobo a pevne zabezpečiť financovateľnosť tohto tradičného športu a naviazať na jeho úspechy.

Tešíme sa na Bielu stopu 2008.
SKALKA - aktuálne cloudy
:: Predpoveď počasia ::

:: Aktuálny stav tratí ::

:: Živá kamera ::
webkamera
:: Živá kamera hala ::
webkamera
PARTNERI
Partneri logos